Svadobná hostina a priebeh svadobnej hostiny

Svadobná hostina
Uvítací ceremoniál v sále
Prenesenie nevesty za stôl
Usadenie hostí
Prípitok
Jedenie polievky
Delenie kohúta
Prvý manželský tanec a rodičovský tanec
Predpolnočné svadobné hry
Únos nevesty
Polnočné svadobné tradície a zvyky
Ako previesť polnočné zvyky?
Prezliekanie nevesty
Vykrúcanka (venčekový tanec, redový tanec)
Popolnočné svadobné hry
Záver svadby
Záverečné poďakovanie

Svadobná hostina

V čase keď je už rozhodnuté, kde sa bude konať svadobná hostina a o koľkej je začiatok, sa stávajú tieto informácie potrebné len pre hudbu a starejšieho, aby sa vedeli časovo zladiť.

Plánovanie príchodu do sály na svadobnú hostinu
Pre dosiahnutie najlepšieho výsledku svadby, doporučujeme umiestniť príchod svadobného sprievodu do sály niekde medzi 18:00 – 19:00 hodinou, alebo posunúť záver svadby na skoršiu hodinu.
Ideálne je, keď svadobná zábava začína (prvým uvádzacím tancom) okolo 20:00 hodine a končí niekedy medzi 2:00 – 4:00 hodinou ráno, podľa chuti či fyzickej zdatnosti svadobných hostí.

Ak začiatok svadobného diania naplánujete na skoršiu hodinu, pravidelne sa stáva, že väčšina svadobných hostí buď netancuje a nezabáva sa alebo po vykrúcanke odchádzajú fyzicky zničený. Je logické, že to nepomôže k vystupňovaniu dobrej nálady, ku ktorej by sa postupne každý dobrý svadobný Dj alebo hudobníci dopracovali.

Uvítací ceremoniál v sále

Prenesenie nevesty za stôl

Usadenie hostí

Svadobný prípitok

Svadobná polievka

Delenie kohúta

Po polievke nasleduje ďalší chod. V minulosti to zvyčajne bývalo pečené kura, ryža, kompót. Pri podávaní chodu chodili riekankou priať dobrú chuť mladomanželom a svadobným hosťom samotné kuchárky, no dnes sa táto tradícia dodržuje veľmi málo.

Prvý manželský tanec a rodičovský tanec

Po svadobnom pohostení starejší v krátkosti otvára svadobnú zábavu tým, že oboznámi svadobných hostí s úvodným tancom, ako bude prebiehať. Tak ich zároveň pozýva na tanečný parket, aby urobili okolo novomanželov kruh.
Prvý manželský tanec sa môže urobiť tak, aby vyznel ako poďakovanie sa od svadobných hostí novomanželom za ich pozvanie a zároveň rodičovský tanec ako poďakovanie sa novomanželov ich rodičom za výchovu a opateru.
Po vytvorení kruhu a krátkom spoločnom tanci novomanželov starejší ďalej popáruje nevestu s jej otcom a mladého zaťa s jeho matkou. Chvíľku ich nechá takto tancovať a potom starejší znovu urobí zmenu tým, že popáruje nevestu s otcom mladého zaťa a zaťa s mamkou nevesty. V tom čase otec nevesty a matka ženícha tancujú spolu. Svadobní hostia stále tancujú v kruhu okolo.

Ak náhodou niektorý z rodičov už nežije, zastúpi ho jeden z krstných rodičov.

Počas tohto aktu predtancovania a zároveň poďakovania sa najčastejšie hrá svadobný valčík: „Vydala ma mamka“.
Po dohratí tejto piesne starejší oznámi všetkým prítomným, že sa týmto krokom otvorila svadobná zábava, svadobní hostia sa môžu popárovať a voľne zabávať.

Zvyčajne sa do úvodného prvého kola zaraďuje 3 – 6 pesničiek a zbytočne sa nenaťahuje, lebo treba brať ohľad na to, že sú všetci tesne po jedení.

Predpolnočné svadobné hry

Doporučujeme si pripraviť zoznam predpolnočných svadobných hier, ktoré vo veľkej miere prispievajú k dobrej nálade a oživeniu svadobnej hostiny.

Únos nevesty

Únos nevesty bol zvyk, ktorý sa voľakedy dávno robil o pol noci. Bol to úplne iný únos, ako sa robí dnes a mal úplne iný význam, aký sa mu prikladá dnes.

Zle načasovaný únos veľmi nepriaznivo ovplyvňuje konečný výsledok svadby a treba sa nad ním vážne zamyslieť. Únos nevesty neodporúčame, z dôvodu, že naruší priebeh svadobnej zábavy. Pri únose nevesty na dlhšiu dobu opustí miesto konania sa svadobnej hostiny pomerne veľká časť hostí. Samozrejme hostia čo ostanú v sále sa väčšinou v priebehu únosu do zábavy veľmi ťažko zapájajú a môže nastať aj situácia, kedy sa niektorí zo svadobných hostí môžu cítiť dotknutí alebo sa môžu dokonca uraziť.

Treba spomenúť, že keď je únos zorganizovaný v nesprávnom čase nedovolí podávať jedlo. To potom sťaží prácu v kuchyni a jeho prihrievanie zas zníži kvalitu podávaného jedla. No a v neposlednej rade ísť autom, ak ste požili nejaký ten alkohol, sa môže stať pre niekoho osudným či už ako odobratie vodického oprávnenia a nebodaj aby sa stala nehoda. Potom je celá svadba v háji.

Stručne povedané, únos je skoro vždy najväčším narušiteľom svadobného diania. Ak aj tak trváte na ňom, snažte sa ho za pomoci starejšieho správne načasovať a ak sa nezdržíte dlho, potom môže dopadnúť dobre.

Polnočné svadobné tradície a zvyky

Zvyčajne sa o polnoci koná začepčenie a pokladá za vyvrcholenie svadby. Touto hodinou mladomanželia ukončia deň, ktorý začínali ako slobodní a do nového dňa už vstupujú viazaní manželskou zmluvou (sobášom).

Aby to aj navonok bolo vidieť, predstavoval to akt snímania symbolov slobodných (u nevesty je to vienok a u ženícha pierko), ktorý sa u nevesty niekedy nahrádzal čepcom – preto ten názov začepčenie.

Aby tento akt vyznel slávnostne, vznikali rôzne scénky spojené s piesňami a hovoreným slovom vo veršoch. Pôsobí to krásne, slávnostne a zároveň dojímavo. Naši predkovia si vedeli vymyslieť rôzne varianty tohoto aktu. Každá oblasť, ba každá dedina, mala jeho svojské prevedenie.

Ako previesť polnočné zvyky?

Do prostriedku tanečného parketu pripravíme stoličku pre nevestu.

Polnočné začepčenie by malo začať zhasnutím svetla v sále. Do tmy potichu začnú znieť melódie svadobných piesní. V zástupe prichádzajú doprostred sály družice s horiacimi sviečkami a urobia polkruh okolo stoličky.

Po skončení tohto úkonu vchádza do miestnosti starejší s dvoma družbami, idúc k neveste sa vydávajúci za troch mudrcov. Ich cieľom je vypýtať ju, aby ju odviedli a prezliekli do ženského rúcha. Svoju totožnosť musia ale preukázať tým, že sú mudrci a uhádnu tri hádanky. Po splnení tejto podmienky najprv nevestu prevedú cez svadobný stôl, čím ona symbolizuje, že sa chce vydávať len raz a potom ju posadia na stoličku doprostred sály, kde jej budú snímať vienok z hlavy a ženíchovi pierko.

Starejší hovorí neveste:
Išiel mládenec caz háj zelený, postretol on devu, mala vienok bielený. A spýtal sa jej po prvý raz: „Deva, dáš si vienok sňať, alebo hlávku sťať?“
Nevestina odpoveď je: „Hlávku sťať!“ Tým dáva povel pre družbov, aby jej akože išli hlávku sťať. Starejší ich prehovára a súčasne dohovára neveste, aby si to rozmyslela a tým jej dáva druhú šancu, čím sa celý úkon ešte raz opakuje.

Až na tretí raz nevesta privolí: „Vienok sňať!“, čo je pokyn pre krstnú mamu, že jej môže dať dole vienok, všetko za hudobného podfarbenia prvej slohy piesne „Od Buchlova vietor veje“.
Následne zas prvá družica začne na pokyn starejšieho snímať ženíchovi pierko, tiež za doprovodu hudby a spevu.
(Niekde je zvykom, že sa ženícovi prepne pierko na opačnú stranu saka ako ho nosia ostatní ženáči.)

Keď už sú nevesta a ženích bez symbolov slobodných, dostanú možnosť dať tieto znaky slobodných tým dvom nádejným adeptom na vydaj a ženenie, ktorým by svadbu do roka a do dňa dopriali.

Tesne pred záverom začepčenia nasleduje predstavenie takého únosu nevesty, ako sa konal v tých časoch.

Ten vyzeral tak, že starejší cez svoje plece uchopí ruku nevesty, ktorá je postavená za ním. Potom počas prvej slohy pesničky „Stratila som pártu, pártu, zelený veniec“ urobia s nevestou neveľký kruh, uklonia a pozdravia sa. To isté vykonajú počas druhej i tretej slohy tejto piesne, len uprostred tretej slohy sa už rozbehnú preč (únos). Mladý zať sa rozbehne za nimi a aby ich nedobehol, snažia sa mu v tom prekaziť a zastaviť ho družbovia, ktorí pomáhajú starejšiemu.

Celý tento akt začepčenia má aj vedľajší pozitívny dopad na priebeh svadby a to, že si svadobčania počas neho oddýchnu a načerpajú nových síl do ďalšej zábavy. V neposlednom rade je z celého zvyku aj pekný zážitok.

Po odobratí vienka mladej neveste,nasleduje vykrúcanka, ktorú nevesta tancuje buď v svadobných šatách,alebo v niektorých častiach Slovenska prezlečená do kroja alebo už prezlečená v popolnočných šatách, ktoré má pripravené na prezlečenie zo svadobných šiat.

Prezliekanie nevesty

Ak sa nevesta rozhodne prezliecť pred vykrúcankami, je dobré, keď neveste prezlečenie dlho netrvá, a uskutoční niekde v priľahlých miestnostiach svadobnej sály (ak je to možné), lebo prítomnosť a spolupráca mladomanželov je veľmi podstatná pri dosiahnutí najlepšieho výsledku svadby.

Prezliekanie nevesty pred vykrúcankami treba so starejším dopredu naplánovať, aby (počas nevestinej neprítomnosti) nejakým vhodným spôsobom zamestnal svadobných hostí.

Vykrúcanka (venčekový tanec, redový tanec, rosa...)

Nevieme presne určiť, aký bol zmysel vykrúcaniek v minulosti, ale určite to bola vždy vynikajúca príležitosť pre svadobných hostí, ako finančne podporiť mladomanželov.

Vykrúcanka je režírovaná tak, že svadobní hostia spravia v strede sály kruh okolo mladomanželov a krstnej mamy, ktorá tam sedí na stoličke s misou na peniaze prikrytou obrúskom. Za hudobného doprovodu potom postupne svadobčania pozývajú mladomanželov do krátkeho tanca, ktorý si najprv zaplatia u krstnej mamy takým spôsobom, že vložia do misky toľko peňazí, koľko uvážia za vhodné.

Niekde býva zvykom, že vykrúcanka nasleduje ešte pred prezlečením nevesty a inde až po prezlečení. Niekde ju nevesta a ženích tancujú v krásnych ľudových krojoch a to je veľmi pôsobivé.

Ak sa vykrúcanky zúčastňujú obaja mladomanželia, tak ženy pozývajú do tanca ženícha a chlapi nevestu. Ale ak ju tancuje len sama nevesta, tak ju postupne pozývajú do tanca aj ženy, aj chlapi.

Keď si vykrúcanku postupne odtancujú všetci zúčastnení, starejší ju krátkou veselou scénkou za spolupráci mladomanželov ukončí.

Je samozrejmé, že vykrúcanku od začiatku režíruje starejší. Najprv oboznámi svadobných hostí s jej pravidlami, ktoré predtým konzultoval s mladomanželmi a potom dáva pozor, aby sa dostatočne rýchlo za sebou striedali v tanci a neutancovali tak mladomanželov.

Ojedinele sa vykrúcanka robí aj bez vyberania peňazí.

Niekde sa počas vykrúcanky, ako poďakovanie, nalieva svadobným hosťom - chlapom po poháriku dobrej pálenky a ženám ponúkajú radostníky (malé koláčiky), alebo malé čokoládky.

Takýmto spôsobom si môžete uctiť tých, čo sa zúčastňujú vykrúcanky.

Popolnočné svadobné hry

Odporúčame si pripraviť aj zoznam popolnočných svadobných hier, ktoré vo veľkej miere prispievajú k udržaniu dobrej nálady a k oživeniu svadobnej hostiny.

Záver svadby

Niekomu sa bude zdať, že záver svadby je jednoduchá a nepodstatná vec, ale v skutočnosti opak je pravdou. To je, ako keď roky staviate krásny dom a na záver ho pokazíte nevhodnou kombináciou farieb. Dom prestriekať môžete, ale šancu „opraviť záver svadby“ už nedostanete.

Väčšine svadobných hostí sa najviac páči „spontálny záver“, ktorý sa hlboko vryje do srdca každého.

Aby sa takým stal, treba záver správne načasovať. Preto nesmie byť naplánovaný ani príliš skoro, ani príliš neskoro. V súčasnosti je na záver svadby najvodnejší čas niekde medzi 2 až 4 hodinou. To sa dá však presne určiť len priamo na svadbe, okolo 1 - 2 hodiny, aj to nenápadným zisťovaním nálady všetkých hostí. V tom čase táto záležitosť vždy púta našu najväčšiu pozornosť, lebo keď sa to prešvihne, spontálny záver sa nedosiahne.

K dosiahnutiu takého záveru neodmysliteľne patrí, aby sa ho zúčastnilo čo najviac svadobných hostí, najlepšie všetci. Preto treba neustále medzi nimi nenápadne sondovať ich náladu, ako sa cítia a zabávajú. Pri rozhovore s nimi napríklad otázka typu: „Tak super sa zabávate, že uvažujeme záver svadby presunúť z tretej na štvrtú hodinu, čo vy na to?“ vám odhalí, či im to vyhovuje, alebo svoj odchod už naplánovali na inú hodinu, z dôvodov tých a tých ...

Medzi Dj-mi, muzikantmi a starejšími sa traduje nesprávny názor, že do záveru treba svadobných hostí utancovať (uštvať a podobne), lebo len vtedy odchádzajú zo svadby spokojní. Áno, treba ich pred ukončením dostatočne vytancovať, ale tak, aby v nich ostalo ešte dostatok fyzických síl aj na to, že sa môžu záverom pokochať. Ak sa tak nestane, tiež sa spontálne zakončenie svadby nedosiahne.

Zrealizovať takéto zakončenie svadby, je plne v rukách Dj alebo hudobníkov a starejšieho. Vyžaduje si to od nich prezieravé plánovanie výdaja síl svadobných hostí v tanci a spätného načerpania ich síl počas prestávok, svadobných programov (krátkych scénok), hier, spevu a konzumovania jedla.

Dosiahnúť spontálne zakončenie svadby nie je vôbec jednoduché a bez dostatočných skúseností a príkladnej spolupráce medzi všetkými vedúcimi osobami svadby (starejší, Dj, hudobníci, mladomanželia, svadobný rodičia, kameraman, fotograf a obsluhujúci personál) to dosiahnuť, ani nie je možné.

Ak sa všetko dobre zrealizuje, potom finálnym výsledkom svadby je, že všetkým zúčastneným svadobného diania zostali v závere sily aj na vzájomnú rozlúčku, aj na poďakovanie za uplynulé krásne chvíle a odchádzajú z nej nadšení.

Dosiahnuť takýto výsledok svadby, by malo byť túžbou všetkých zainteresovaných.

Záverečné poďakovanie

Vzájomné poďakovanie je veľmi dôležitá vec a dáva vynikajúci punc za každou vydarenou spoluprácou, nielen za svadbou.

Treba si uvedomiť, že na dosiahnutí najlepšieho výsledku svadby sa nepodieľa len starejší alebo Dj či hudobníci. Je to spolupráca všetkých zúčastnených počnúc mladomanželmi, svadobnými rodičmi, blízkou rodinnou, svadobnými hosťami, obsluhujúcim personálom, starejším, Dj, hudobníkmi, kameramanom a fotografom. Každý jeden z nich sa svojim konaním počas svadobného diania automaticky pričiní na dosiahnutí čo najlepšieho výsledku. A tak je samozrejmé, že poďakovať treba adresovať všetkým.

Poďakovanie by sa malo uskutočniť na záver a mal by ho realizovať ten, kto je v tom zbehlý a má prehľad. Býva dobrým zvykom, že sa tejto úlohy ujme starejší, ktorý režíroval aj celé svadobné dianie.

Niekedy sa stáva, že do záveru nezostávajú všetci svadobní hostia ako voľakedy. Niektorí sa vytrácajú už po vykrúcanke. Keď príde rad na poďakovanie, tak sa tam môže nachádzať napr. už len tretina zo zúčastnených. Z tohoto dôvodu sa môže poďakovanie presunúť aj na záver vykrúcanky. Treba vysvetliť hosťom, prečo sa to tak realizuje a prízvukovať, že svadobná zábava pokračuje ďalej.